Právo maloletého dieťaťa na prístup k súdu

Ústavný súd Českej republiky vydal nález so sp. zn. II. ÚS 3134/19, v ktorom sa (opakovane) zaoberá procesnými právami maloletého dieťaťa v konaní, v ktorom si dopravca uplatňuje práva z porušenia zmluvy jazdou „na čierno“.

Ústavný súd Českej republiky nálezom II. ÚS 3134/19 z 12. novembra 2019 vyslovil, že Okresný súd Plzeň – mesto svojim rozsudkom zo 4. februára 2009 (č. k. 36 C 305/2008-65) porušil viacero základných práv sťažovateľky podľa Listiny základných práv a slobôd a podľa Dohovoru o právach dieťaťa a tento rozsudok zrušil. V odôvodnení nálezu ústavný súd rekapituluje skutkový stav. Sťažovateľka ešte ako maloleté dieťa, v tom čase vo veku deväť rokov, jazdila v mestskej hromadnej doprave bez platného cestovného lístka. Okresný súd na základe žaloby vedľajšieho účastníka (v konaní pred okresným súdom žalobcu, spoločnosti Český inkasní kapitál, a. s.), svojim rozsudkom uložil sťažovateľke povinnosť zaplatiť do 10 pracovných dní sumu 1006 Kč s príslušenstvom a nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 8454 Kč. Sťažovateľka o tomto konaní Okresného súdu Plzeň – mesto nevedela. Súd síce konal s jej matkou, tá ale bola v konflikte záujmov, bola drogovo závislá, vyhovovalo jej, že žalovanou je sťažovateľka, nie ona, jej matka, a neskôr jej ako matke bola sťažovateľka ako dieťa odňatá. Súd ustanovil sťažovateľke opatrovníka, justičného čakateľa, ktorý sa ale ani len nedostavil na žiadne pojednávanie. Sťažovateľka sa o svojom dlhu dozvedela až dňa 1. augusta 2019. V tom čase sa už proti nej viedlo exekučné konanie na návrh vedľajšieho účastníka.

Ústavný súd napriek bagateľnosti veci (dlhu s istinou vo výške 1006 Kč, cca. 40 eur) pristúpil k meritórnemu prieskumu veci, pretože, ako uviedol v bode 11 odôvodnenia: „shledal v nyní projednávané věci důvod pro její meritorní posouzení jednak v tom, že se zjevně jedná o případ, který má zobecňující a precedenční potenciál, a jednak v zájmu na respektování vlastní judikatury“. Ústavný súd poukázal na svoje skoršie rozhodnutia týkajúce sa obdobných vecí, dlhu maloletých detí jazdiacich v MHD bez cestovného lístka, ktoré v nadväzujúcom vyhľadávacom konaní nebolo riadne nezastúpené, citujúc nálezy I. ÚS 1775/14 a II. ÚS 3814/17. Ako ústavný súd zdôraznil (bod 13 odôvodnenia): „Je-li přitom účastníkem řízení nezletilé dítě, je povinností státu také dodržení závazků plynoucích z Úmluvy o právech dítěte. Nezletilé dítě tedy musí požívat ochrany i v rámci soudního řízení a nelze je považovat za účastníka řízení plně srovnatelného s dospělým.“ Ústavný súd považoval sťažnosť za včas podanú, hoci rozsudok vydal súd ešte v roku 2009, pretože, ako to v bode 17 odôvodnenia uviedol: „… i ze soudního spisu je zjevné, že stěžovatelce ustanovený opatrovník neučinil žádný úkon, dokonce se ani nedostavil k jedinému jednání před soudem, které bylo ve věci konáno. Pro řízení o věci stěžovatelky tak byl „přínosem“ jen v tom, že soudu usnadnil doručování, přičemž soud jeho pasivitu co do bránění zájmů samotné stěžovatelky zcela, a to v rozporu s četnou nálezovou judikaturou Ústavního soudu…“ Ústavný súd považoval za potrebné rozsudok okresného súdu zrušiť napriek stanovisku okresného súdu a vedľajšieho účastníka.

Práve stanovisko Okresného súdu Plzeň – mesto a vedľajšieho účastníka (vo vyhľadávacom konaní žalobcu a v exekučnom konaní oprávneného) stoja, okrem samotného nálezu, za pozornosť. Ako sa v bodoch 8 a 9 odôvodnenia nálezu uvádza, Okresný súd Plzeň – mesto si uvedomil svoje pochybenie a očakával zrušenie svojho rozsudku. Vedľajší účastník (pôvodne žalobca a v exekučnom konaní oprávnený, Český inkasní kapitál, a. s.) súhlasil so zastavením exekučného konania, ktoré súdny exekútor aj zastavil, a oslovil zástupkyňu sťažovateľky s návrhom zmierneho vyriešenia problému.

Nález Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. II. ÚS 3134/19